Predstavte si, že máte pred sebou človeka po skvelom pracovnom pohovore. Pôsobí sebavedomo, sympaticky a hovorí presne to, čo chcete počuť. Ale ako zistíte, aký bude naozaj o mesiac či o rok? Práve na to slúži náš test pracovného potenciálu – EXEC-U-TEST.
Nie je to test inteligencie ani „škatuľkovanie“ ľudí do typov osobnosti. Jeho cieľom je získať čo najpresnejší obraz o tom, ako človek prirodzene funguje, aké má silné stránky, čo ho motivuje, ako zvláda tlak, zodpovednosť či spoluprácu s ostatnými.
Analyzuje desať základných osobnostných charakteristík a zároveň vyhodnocuje vzťah medzi nimi. Vďaka tomu nemôžu vzniknúť dva rovnaké výsledky – rovnako ako neexistujú dvaja rovnakí ľudia.
V tomto článku podrobnejšie rozoberieme jednu z vlastností z EXEC-U-TESTU – vlastnosť H. Pozrieme sa na to, o čom presne vypovedá, ako sa prejavuje v praxi u kandidátov i zamestnancov a ako môžete tieto znalosti využiť pri vedení ľudí a budovaní tímu. Taktiež vám ukážeme, ako sa táto vlastnosť vyvíjala na Slovensku za uplynulých dvadsať rokov a porovnáme si vývoj so zvyškom sveta. Nižšie zobrazené grafy predstavujú priemerné hodnoty tisícov testovaných kandidátov a zamestnancov jednak na Slovensku a jednak v 38 krajinách sveta.
Vlastnosť H – o čom vypovedá?
Napríklad o tom, akú má človek schopnosť získať u druhých súhlas. Predstavte si takúto situáciu: Máte vedúceho skladu, ktorý má pod sebou jedného skladníka. V piatok ráno mu šéf firmy oznámi, že cez víkend výnimočne dorazí tovar, ktorý bude potrebné naskladniť a v sobotu budú musieť obaja prísť na tri hodiny do práce.
Ako túto situáciu vyrieši vedúci s nižším H, čo znamená s menšou schopnosťou diplomacie a nižšou schopnosťou získať u druhých súhlas? Dá to podriadenému príkazom a ešte si pritom zamumle čosi v zmysle: „Tu si človek ani cez ten víkend neoddýchne!“ Jeho podriadený síce príde do práce, ale bude pracovať neochotne, čo znamená, že za svoje činnosti nepreberie zodpovednosť. To často vedie k polovičato odvedenej práci, chybám, nehodám a v neposlednom rade k nepríjemnej atmosfére na pracovisku.
Ako by to vyzeralo, keby mal vedúci vyššiu hodnotu H? Dal by si s podriadeným desiatovú prestávku a povedal mu: „Počúvaj, cez víkend tu máme nejakú prácu na tri hodinky. Dostaneme príplatok a môžeme to prísť urobiť kedykoľvek v rámci soboty. Napadlo mi, že by sme prišli hneď ráno, aby si stihol aj ten výlet s rodinou, ktorý máš v pláne. Čo povieš? Alebo radšej večer?.“
Tento podriadený možno nebude skákať radosťou, ale do práce príde so súhlasom a s pocitom, že mal na výber. Odvedie svoju prácu dobre a v dobrej nálade možno aj rýchlejšie.
Čo nám ešte hovorí hodnota vlastnosti H?
Ľudia s „nižším H“ (pod nulou) sú často kritickí a netolerantní. Majú sklon druhých znehodnocovať a podozrievať, v dôsledku čoho nedokážu vidieť a vyhodnotiť, s čím druhí súhlasia a často MUSIA MAŤ PRAVDU. Na druhej strane máme ľudí s „vyšším H“ (plus šesť a vyššie), ktorí majú vysokú mieru tolerantnosti a sú chápaví. Dalo by sa o nich povedať, že majú zdravý rozum a sú schopní pretaviť nápady do činností. Je s nimi ľahké spolupracovať, pretože chcú robiť veci správne. Ich fantastickou schopnosťou je pozorovať, s čím druhí súhlasia a efektívne s tým pracovať v smere dosiahnutia spoločných cieľov. Takýto človek si dokáže ľahšie priznať, že sa mýlil a dať veci do poriadku. Ak chcete mať úspešného človeka na pozícii, ktorej ústrednou činnosťou je vytvárať vzťahy, získavať súhlasy s projektmi, dohodnúť podmienky obchodu a realizácie atď., tak potrebujete človeka, ktorý má hodnotu tejto vlastnosti vysoko.
Dám vám iný príklad toho, ako sa prejavuje vyššia či nižšia vlastnosť H. Predstavte si takúto situáciu: Rodičia majú dieťa, ktoré neznáša prechádzky v lese, ale oni chcú ísť na prechádzku do lesa. Dieťa sa vzpiera. Je to chlapec, ktorý miluje pohyb, akciu, boj a víťazstvo. Rodič s vysokou hodnotou vlastnosti H to vie, pretože svoje dieťa dokáže pozorovať a chápe jeho pohľad na svet. Vníma, čo je pre dieťa dôležité, inak povedané, čo tvorí jeho kľúčovú realitu, a tak mu povie: „Počuj, poď zájdeme do lesa a zahráme si šiškovú vojnu a skúsime si boj s dreveným mečom.“
A naopak, rodič s nízkou hodnotou vlastnosti H si povie, že dieťa sa musí prispôsobiť a tak dostane prechádzku príkazom. Dôsledky jedného i druhého prístupu sú zrejmé.
Ako pracovať s ľuďmi v tíme z pohľadu vlastnosti H?
O odborný pohľad na to, ako pracovať s touto vlastnosťou z pozície šéfa, sme požiadali Mgr. Eriku Botlíkovú, odbornú konzultantku a trénerku seminárov, Performia Slovensko.
Ako riešiť problémy alebo situácie s človekom, ktorého vlastnosť H je nižšie?
Pokiaľ máte človeka, ktorý má vlastnosť H nižšie, je dôležité vyhnúť sa konfrontácii názorov. Takýto človek neznesie, že by nemal pravdu a pre vedúceho je dôležité nasmerovať diskusiu k tomu, čo budete so situáciou alebo problémom ROBIŤ, aké kroky sa zrealizujú a kto a akou činnosťou môže prispieť k riešeniu. Inak povedané, čo najrýchlejšie presunúť rozhovor z polohy kritických názorov a poukazovania na chyby, do polohy definovania žiadaného výsledku a cesty, ako sa k nemu dopracujete.
Má vyššia či nižšia hodnota tejto vlastnosti vplyv na priebeh zaškoľovania nových ľudí?
Ľudia s vyššou hodnotou sa dobre učia – ľahko zvládajú teóriu, sú schopní si veci prečítať a predstaviť si ich. Naopak, pre ľudí a nižšou hodnota H je ťažké študovať teóriu a potrebujú veci robiť vo fyzikálnom vesmíre, preto je pri zaškoľovaní takéhoto zamestnanca dôležité, aby ste ho nechali robiť a skúšať si veci, ktoré sa ho snažíte naučiť.
Môžu byť ľudia s nižšou hodnotou H úspešnými manažérmi?
Človek s nízkym H nie je na manažérsku pozíciu najvhodnejší. To, čo mu bráni byť dobrým manažérom, je neschopnosť vnímať realitu v jej úplnosti. To znamená, vidieť nielen mínusy (chyby, nefunkčnosti), ale pozrieť sa aj na plusy (správne a funkčné veci), inak povedané, pozrieť sa na vec z mnohých strán alebo zaujať iné hľadisko (vidí len svoju stranu). Ak však ide o veľmi produktívneho človeka, ktorý má záujem na sebe pracovať a má aj ďalšie predpoklady byť dobrým manažérom, určite mu dvere k manažérskej pozícii nezatvárajte. Na tejto schopnosti sa dá pracovať a zlepšovať ju.
Ako sa teda vyššia či nižšia hodnota H prejavuje v komunikácii s kolegami či klientmi?
Poviem vám skutočný príklad: Zubná hygienička kritizuje pacienta – desaťročného chlapca – za to, že si každý deň nečistí zuby medzizubnou kefkou. Celú jeho pozornosť upriamuje na toto mínus. On však má na svoj vek zuby vo výbornom stave – bez kazov, krásne biele a zdravé. Sedí tam mierne podráždený a v opozícii. Súhlas = nula. Keby mala hygienička vyššie H, dokázala by vidieť tieto plusy a vytvoriť vďaka nim u neho súhlas. „Je úžasné, že nemáš ani jednu plombu a že máš také zdravé a pekné zuby! Vidieť, že sa o ne dobre staráš! Poď, pozrieme sa, ako ešte zlepšiť starostlivosť o tie časti zubov, na ktoré nevidno a kde sa najradšej ukrývajú baktérie, ktoré ich potom kazia.“ A pacient si oveľa ochotnejšie vypočuje, ako si má čistiť zuby s medzizubnou kefkou.
Čo môže robiť šéf, ak má v tíme človeka s nižším H, no chce si ho v tíme nechať napríklad preto, že je veľmi produktívny a lojálny?
Môže mu pomôcť. Či už ide o vedúceho alebo bežného zamestnanca, schopnosť vytvárať u druhých súhlasy je pre úspešné fungovanie dôležitá a táto schopnosť predpokladá, že človek vidí plusy. Ak má človek nižšie H, ale inak je produktívny a lojálny, môže ho šéf podporiť tým, že s ním občas prediskutuje vplyv kritiky na druhých a ich následnú ochotu resp. neochotu spolupracovať. Taktiež mu môže pomôcť tým, že si bude častejšie všímať a pozitívne komentovať jeho úspešné vstupy, výstupy, činnosti a upriamovať jeho pozornosť na plusy. Má tak veľkú šancu, že aj tento človek bude postupne schopný, možno len v malej miere, ale predsa, vidieť nejaké pozitíva, plusy u druhých. Je to prácna cesta, ale môžete tak dosiahnuť určité žiadúce zmeny.
Autor: Martina Rancová, Mgr. Erika Botlíková
